Kus ocele potrápi píla, lisy a horúca pec.
Napokon skončí v modernom aute

Štyritisíc ton dopadá v pravidelných intervaloch na kusy ocele veľké asi ako hádzanárska lopta. Je to, akoby naň zakaždým padlo desať plne naložených dopravných lietadiel Boeing 747. Každý úder barana dáva mojim ušiam poriadne zabrať, no s kováčmi, ktorí pri lisoch stoja, ani nemykne. Muži s mohutnými rukami pracujú sústredene a pod ich rukami každú chvíľu vzniká nový, rozžeravený výkovok. Stojím uprostred výrobnej haly trnavskej kováčne HKS Forge, z ktorej minulý rok vyviezli do významných spoločností 13-tisíc ton takýchto výkovkov.

Zvuk, ktorý sa od lisov šíri, som počula, už keď som parkovala auto pred firmou. Nachádza sa na konci areálu bývalých Trnavských automobilových závodov, ktoré boli za svojej existencie preslávené nielen v tomto regióne a nielen v našej krajine. Práve kováčňa produkovala súčiastky do áut trnavskej TAZ-ky a aj keď už dávno nie je štátnym podnikom, v tomto roku oslavuje 30. rokov a spoločenský význam nestratila. Naopak, portfólio výrobkov jej dnešného nástupcu, HKF Forge, sa podstatne rozšírilo.

úryvok z článku